Kreatívec na voľnej nohe

Tony Dúbravec, ktorý sa už viac ako desať rokov venuje sociálnym sieťam, aktuálne ako konzultant na voľnej nohe. Prehľad o novinkách z digitálneho sveta tiež využíva ako lektor a školiteľ, ale aj tvorca vlastného podcastu či newslettra.

Na začiatku bolo:

Ako mnoho malých chlapcov, aj ja som v detstve sníval o povolaní smetiara – možno k tomu prispel aj film Muži v práci, ktorý vyšiel rok pred mojím narodením. Ďalším, pomerne typickým, snom bolo stať sa futbalistom, konkrétne futbalovým brankárom. Bol som v tom aj celkom dobrý, ale chýbala mi potrebná disciplína. V čase puberty ma už bavilo písanie, či už šlo o slohy alebo krátke poviedky, a s tým prišla túžba stať sa spisovateľom. Na konci gymnázia sa mi podarilo rozvíriť vody článkom v školskom časopise, fejtónom, ktorý trošku zľahčoval tlak učiteľov na našu budúcnosť.

Môj príbeh:

Na vysokú školu som šiel študovať marketing. Priznávam, že na začiatku som nevedel, čo všetko to obnáša, ale znelo to cool. V prvom ročníku sme si v mojom rodnom meste založili občianske združenie Mladá Sereď, kde som – ako študent marketingu – mal na starosti práve komunikáciu, písanie tlačových správ, sociálne siete, manažovanie spoluprác. Všetko síce na mikroúrovni, ale učil som sa vedomosti zo školy aplikovať v praxi. Okolo roku 2014 som začal písať aj vlastné články na web. Začínal som s foodblogom, keďže ma bavilo varenie, neskôr som presedlal na blog o cestovaní a začal som písať o mojom lete v Amerike. Články mali úspech, s blogom sa mi dokonca podarilo získať 2. mesto v súťaži Bloger roka 2015, čo ma motivovalo ostať pri tom a písať ďalej. Vďaka týmto článkom si ma všimol aj môj prvý šéf z agentúry daren&curtis, ktorý ma oslovil, či by som nechcel písať články na agentúrny blog. Z tejto spolupráce sa po pár mesiacoch zrodila ponuka nastúpiť do agentúry ako social media manager. Tam sa začala moja práca so sociálnymi sieťami na profesionálnej úrovni.

Čas kariérneho dozrievania:

Sociálnym sieťam som sa odvtedy venoval ako social media manager vo väčších a menších reklamných agentúrach i na marketingových oddeleniach firiem, ako v marketingu hovoríme „na strane klienta“. Po niekoľkých rokoch som sa dostal k tomu, že fungujem ako freelance marketingový konzultant so zameraním na sociálne siete. Okrem toho vediem projekt Wild Cards, flexibilný komunikačný dom, ktorý ponúka komunikačné služby freelancerov na mieru klientom. Ako v každom novovzniknutom projekte, aj u nás je to v podstate kumulovaná pozícia, kedy zastrešujem prvý kontakt s klientom, skladám preňho tím, komunikujem s freelancermi, v podstate som projektový manažér. Okrem toho chodím prednášať na eventy, ktoré sa venujú marketingu a sociálnym sieťam, a   pôsobím ako lektor. Tvorím aj obsah zameraný na digitálny svet, marketing, technológie a robím tiež vlastné školenia. Je toho dosť, baví ma však robiť viacero rozličných vecí súčasne. Vždy som to mal tak.

Freelancerstvo:

Mojou motiváciou, prečo som si po rokoch full time práce kombinovanej s prácou pre vlastných klientov, zvolil už len možnosť práce na vlastnej nohe, bola osobná sloboda, kedy si môžem robiť čo, kde a kedy chcem. Samozrejme, nie úplne na 100 %, keďže robíme klientsky biznis, vždy však môžem povedať nie a zariadiť si čas podľa seba. Ale platí aj to, že so slobodou prichádza zodpovednosť. Človek sa síce „oslobodí“ od štandardného pracovného systému, zároveň však musí prijať oveľa väčšiu zodpovednosť za svoju prácu a jej výsledky, myslieť na budúcnosť, plánovať a predvídať. Vždy som sa však držal motta, že radšej budem niesť následky za vlastné rozhodnutie, ako nerobiť nič a dúfať, že bude dobre.

Sociálne siete:

Sociálne siete sú dobrý sluha, ale zlý pán. Za roky môjho života sme prešli obrovskou zmenou od čias, kedy internet, mobily či iné moderné technológie vôbec neexistovali až po dnešok, kedy môžeme prakticky čokoľvek vybaviť na pár klikov. Aj samotné sociálne siete dnes dokážu neuveriteľné veci: ľudia vďaka nim dokážu ostávať v kontakte s inými ľuďmi na opačnom konci sveta, sú tiež pracovným nástrojom a umožnili vzniknúť množstvu pracovných pozícií. Pre mňa sú mojím pracovným nástrojom posledných 11 rokov. Tak, ako dokážu ľudí spájať, ich však často vedia aj rozdeľovať. Nemyslím si, že je to chyba sociálnych sietí samotných, skôr viac ukazujú, akými sme naozaj, nastavujú nám zrkadlo. Vo všeobecnosti som ich veľký zástanca, určite si nemyslím, že by sme ich mali zakazovať či proti nim zbrojiť, avšak ako konzument mám sociálnych sietí niekedy tiež dosť a doprial by som si od nich najradšej oddych.

Silné vlastnosti, ktoré uplatňujem v práci aj živote:

Medzi svoje silné vlastnosti určite radím cieľavedomosť a povedal by som, že aj vytrvalosť.  Nemám problém ukončiť veci, dať si načas pauzu, ak je to potrebné, ale z dlhodobého hľadiska mám jasnú predstavu o cieli, ktorej sa držím a vytrvávam v nej. V pracovnom i súkromnom živote si na sebe cením úprimnosť. Snažím sa byť otvorený, či už k spolupracovníkom alebo klientom. Nikomu nechcem ťahať medové motúzy popod nos, radšej vyložím karty na stôl a hovorím veci tak, ako sú. Nemám problém povedať to, čo si myslím, čo, samozrejme, môže byť nielen pozitívnou, ale niekedy aj negatívnou vlastnosťou.

Najväčší úspech:

Asi to nie je jedna konkrétna vec, skôr štádium mojej kariérnej cesty, kedy ma ľudia na základe mojej kariérnej cesty považujú za autoritu v tom, čo robím, teda v oblasti social media marketingu. Keďže som nebol ani dobrý študent, nemal som dobré známky ani pozitívne predpovede pre svoju budúcnosť, považujem to za svoj úspech.

Sny a méty:

Tak, ako mnoho ambicióznych ľudí, aj ja to mám tak, že keď sa mi niečo podarí, nedokážem sa zastaviť a užiť si to, ale rozmýšľam, čo robiť ďalej. Dávam si teda skôr priebežné méty. Keď sa však nad tým zamyslím – a nechcem, aby to znelo zbytočne spirituálne – najdôležitejšie je pre mňa cítiť sa dobre v prítomnom okamihu. A na to, aby to tak bolo, aby bola prítomnosť dobrá, je už dnes potrebné robiť cielené kroky do budúcnosti.

Voľný čas:

Podľa mňa je naivné myslieť si, že sa dá binárne oddeliť práca a súkromie, špeciálne pri podnikaní a práci na vlastnej nohe, kedy sa tie rozdiely často stierajú. Vtedy je práca tvoj život a zároveň sa stará o to, aby si ten voľný čas mohol mať. Myslím však, že mám dostatok voľného času na veci, ktoré ma bavia. Tu sa hneď priznám, že som kráľ prokrastinácie a vo voľnom čase mám rád aj ničnerobenie, rád dlho spím, dokážem si pozrieť veľa častí seriálu za sebou alebo hrám PlayStation. Samozrejme, rád čas trávim aj aktívne. Snažím sa pravidelne venovať fyzickej aktivite, po tridsiatke je to už priam nevyhnutnosť, ktorú treba robiť viac kvôli zdraviu než kvôli výzoru. Človek vek nezastaví a potrebuje robiť niečo, aby sa dobre cítil aj o 10 či 20 rokov. S priateľkou máme spoločné hobby cestovanie, čo tvorí veľkú časť nášho voľného času. Na dovolenke aj v bežnom živote sme skôr mestské typy, takže máme radi aj kaviarenské povaľačstvo, dobrú gastronómiu či prechádzky po meste.

Cestovanie:

V prvom ročníku na vysokej škole som brigádoval, aby som si mohol kúpiť letenku a výlet do Londýna, čo bola moja prvá vlastná cesta do zahraničia. Dnes môžem povedať, že mi to zmenilo život. Ocitol som sa vo svete, ktorý bol pre mňa absolútne surreálny, naživo som videl miesta, ktoré som si dovtedy poznal len z internetu. Tento pocit pri cestovaní zažívam a vychutnávam si doteraz. Tým, aký je celý svet otvorený, sa stávajú aj vzdialené miesta niečím, čo už nepoznáme len z učebníc či článkov, ale niečo, čo si môžeme naozaj zažiť, navnímať. Cestovanie zároveň považujem za jeden z najväčších kľúčov k tolerancii medzi ľuďmi, špeciálne ak hovoríme o xenofóbii ako strachu z cudzieho. Ak žijeme len na Slovensku, v našej malej krajine, všetko je pre nás prirodzene cudzie, no len čo človek vyjde do sveta, kde sa stretne s ľuďmi inej farby pleti či vierovyznania, pochopí, že sú to normálni ľudia, v mnohom s podobným životným štýlom ako máme my. Aj preto sa snažím robiť osvetu o cestovaní – hoci mám pocit, že dnes to už nie je treba a mnoho ľudí rado cestuje a objavuje nové miesta. Cestovanie je, samozrejme, tiež aj o dovolenke, oddychu, vypnutí hlavy… Dôvodov, prečo cestovať je veľa, a takisto je aj veľa možností a spôsobov, ako cestovať. Fascinuje ma to a chcem tieto možnosti využívať najčastejšie, ako to ide.