Víťaz tajomného košíka
Rodený Bratislavčan, podniká v oblasti gastronómie. Má vlastný podnik a je členom Svetovej organizácie kuchárskych a cukrárskych asociácií (WACS). Pôsobí tiež ako rozhodca na podujatiach WACS. Žije v Bratislave.
Na začiatku bolo
Ja som vedel od malička, že chcem byť kuchár. Na základnej škole sme mali, my chlapci, technickú výchovu a dievčatá mali varenie. A ja som z technickej výchovy utiekol na to varenie. Chcel som sa, samozrejme, predviesť pred spolužiačkami, ale najmä som chcel variť. Nakoniec som presvedčil pani učiteľku, že viem variť lepšie ako ona sama.
Môj príbeh
Už v deviatej triede som šiel brigádovať ako čašník. Chcel som zistiť, či ma to bude baviť. No, nebavilo. Nechcel som byť čašník, ale kuchár. Tak som sa prihlásil na Hotelovú akadémiu. Nikdy som o svojej voľbe nezapochyboval. Ťahalo ma síce aj opatrovaniu zvierat, ale to bol len sen. Moja prvá ozajstná práca bola vo veľkej vývarovni, varil som tam velikánske porcie, obrovské množstvá jedál. To bolo naozaj ako skúška z remesla. Potom som začal chodiť do malých reštaurácii, pracoval som s ozajstnými šéfkuchármi.
Čas dozrievania
Stále dozrievam, mám sa čo učiť a objavovať. Keď som už ako tak zvládol remeslo, začal som sa prihlasovať na súťaže. A mám vlastný podnik. Robím všetko na požiadanie klienta. Navarím komukoľvek kdekoľvek. Mám rád výzvy. Pripravil som, napríklad, romantickú večeru na móle malého jazierka v lesoch nad Račou. Od stoličiek, cez lupienky ruží až po teplé jedlo. Zákazník chcel požiadať svoju priateľku o ruku. Pomohol som mu vytvoriť pre to úžasnú atmosféru. Istý čas som ponúkal službu, že navarím u zákazníka doma. Ale po pár, nie celkom príjemných, zážitkoch, keď manžel, ktorý mal byť milo prekvapený skvelým jedlom, bol nemilo prekvapený mojou prítomnosťou. To mi šlo skoro o život. Úplne najväčšou výzvou bola pre mňa prvá gastro súťaž, boli to majstrovstvá sveta v Luxemburgu. Reprezentoval som za Slovensko studenú a teplú kuchyňu. Bolo potrebné pripraviť vegetariánske menu pre štyri osoby. Na troch tanieroch (predjedlo, hlavné jedlo, dezert) som robil 24 hodín vkuse. Všetko muselo byť dokonalé, vymerané pravítkom, farebne zladené a tak. A potom bolo treba pripraviť 110 porcii, všetky museli byť perfektné a rovnaké, pretože ste nevedeli, ktorí z tých stodesiatich hostí sú rozhodcovia. To, že dozrievam, si uvedomujem aj v tom, že ma baví učiť a odovzdávať svoje kuchárske skúsenosti. Či už pripravovať mladších na kulinárske súťaže, alebo pôsobiť ako rozhodca na medzinárodných majstrovstvách. Ale učil som variť v letných kurzoch aj deti a bol som milo prekvapený, čo všetko dokázali.
Silné vlastnosti
Za svoju najsilnejšiu stránku považujem schopnosť komunikovať s ľuďmi. Je taká doba, že komunikovať so zákazníkmi je čoraz ťažšie. Musíte sa vedieť odprezentovať. Niekedy si hovorím, že radšej by som spravil 4 500 obložených chlebíčkov, než absolvoval jeden nepríjemný rozhovor. Ale ja chcem ľudí robiť šťastnými. Keď vidím, že ľuďom chutí moje jedlo a robí ich veselšími, vtedy viem, že moja práca má zmysel a že ma ešte stále baví.
Najväčší úspech
Som hrdý na svoju účasť aj víťazstvá na medzinárodných súťažiach. Posledná bola Chef Ireland Culinary Competition v írskom Dubline 2018. Vyhral som tam prvé miesto v „ Mystery Basket“ (Tajomnom košíku). To dostanete do ruky zakrytý košík, ktorého obsah nepoznáte. Pozriete sa na suroviny, ktoré v ňom máte k dispozícii a máte jednu hodinu na to, aby ste vymysleli trojchodové menu (aj s presnou gramážou). Predložíte ho rozhodcom na schválenie a máte ďalšiuhodinu na jeho prípravu pre 4 osoby.