Muž vo svete ženských médií
Michal Bartek sa narodil a žije v Bratislave. Od svojich 16 rokov sa pohybuje vo svete médií, marketingu a komunikácie. Aktuálne pôsobí vo vydavateľstve STAR production, kde má na starosti marketingové oddelenie, podieľa sa aj na eventoch vydavateľstva ako sú Bratislavské módne dni, Slovenka roka či Slovenský deň kroja a zároveň pôsobí ako šéfredaktor portálu ženskýweb.sk.
Na začiatku bolo:
V úplne ranom detstve som chcel byť hasič, možno aj preto, že som sa na hasičov mohol pozerať priamo z balkóna. Samozrejme, tieto sny sa počas detstva menili, predstavoval som si mnohé zaujímavé povolania, asi tak, ako každý malý chlapec. Veľmi skoro som si však uvedomil, že by som chcel robiť niečo, kde nie je pevná pracovná doba a je to kreatívne.
Môj príbeh:
Počas základnej školy som bol multifokusovaný: chodil som na husle, do bábkohereckého krúžku, rok som chodil na rýchlostnú kanoistiku. Na gymnáziu sme potom so spolužiakom založili časopis, neskôr rádio, ktorým sme sa venovali. Od druhého ročníka na strednej škole som navyše externe začal pôsobiť vo viacerých novinách, kde som sa venoval najmä kultúre.
Po skončení strednej školy som hneď dostal možnosť nastúpiť na plný úväzok ako redaktor domáceho spravodajstva v denníku. Prvý rok v redakcii bol pre mňa veľkou školou života. Bolo to v čase, kedy internet neexistoval, mobilné telefóny boli v plienkach, všetko sa naozaj robilo na úplne inom leveli ako dnes. Spravodajstvo človeka vyškolí v tom, že musí byť stále v obraze a pohotovosti – v znamení hesla „nie je nič staršie ako včerajšie správy“. Tam som sa naučil aj to, že deadline je svätý, čo som neskôr zužitkoval aj v iných zamestnaniach.
Čas kariérneho dozrievania:
Po nejakom čase pôsobenia v denníku a neskôr týždenníku, som mal možnosť byť pri vzniku webu TV Markíza. Najskôr som ako redaktor pripravoval články, neskôr som sa presunul na komunikačné oddelenie. Po nejakom čase prišiel čas na zmenu a posun na „druhú stranu barikády“, a tak som pôsobenie v médiách na čas vymenil za korporátne prostredie poisťovne, čo spätne hodnotím ako prácu, ktorá bola pre mňa veľkou výzvou a jedným skvelým životným obdobím. Potom som pár rokov strávil v PR a reklamnej agentúre, no láska k médiám predsa len zvíťazila a tak som sa opäť vrátil…
Kruh sa uzavrel, keď som nastúpil do STAR production, kde som dnes dvanásty rok a táto práca spája všetko, čo som doteraz robil – či už je to písanie, komunikácia a PR aktivity, som pri vzniku a realizácii množstva našich eventov, či už produkčne alebo prostredníctvom komunikácie s médiami.
Na práci ma baví:
Baví ma rozmanitosť mojej práce, predovšetkým tá kreatívna časť, vymýšľanie vecí a posúvanie vpred. Dnes musí človek sledovať stále sa vyvíjajúce trendy, prispôsobovať sa tomu a vzdelávať sa – a ja, našťastie, môžem povedať, že práve to ma napĺňa. Na svojej práci milujem ten pocit, ktorý určite poznajú herci a ja si ho pamätám z mojich detských bábkohereckých čias – keď sa skončí predstavenie a pri záverečnej klaňačke vidíš spokojných ľudí v publiku. Podobne sa cítim pri našich eventoch, kedy vidím hostí, ktorí odchádzajú s dobrým pocitom – vtedy si poviem, že to malo zmysel. Vo všeobecnosti mám rád kontakt s ľuďmi. Naopak, nemám až tak rád formuláre, dotazníky, tlačivá a reporty, aj keď to k práci často patrí.
Muž v ženskom svete:
V minulosti som ako redaktor pôsobil vo viacerých médiách určených prevažne ženám a aj aktuálne som sa od začiatku roka znova stal šéfredaktorom www.zenskyweb.sk. Pri práci v ženskom magazíne platí to isté, čo kdekoľvek inde: v prvom rade sú dôležité skúsenosti, treba poznať cieľovú skupinu aj konkurenciu, mať dobrý tím. Ja mám v tíme veľmi šikovné redaktorky, nad ktorými ako šéfredaktor držím ochrannú ruku, a ak treba niečo napísať, nemám s tým problém. Sú, samozrejme, veci zo ženského sveta, o ktorých by som si písať netrúfal. Avšak pri rôznych vzťahových veciach dokážem dať kolegyniam tip na niečo, čo by mohlo byť zaujímavé, či ponúknuť im mužský pohľad na vec. Paradoxne, aj v minulosti sa ukázalo, že sú veľmi čítané aj články o technológiách či autách. A, mimochodom, stále tvrdím, že je mýtus, že muži nečítajú ženské časopisy. Čítame ich, akurát si ich nekupujeme. Myslím, že každý chlap už aspoň raz za život siahol po ženskom časopise alebo si prečítal nejaký článok, pričom sa snažil pochopiť ženský svet.
Silné vlastnosti, ktoré využívam v práci aj živote:
O mojich silných – či už pozitívnych alebo negatívnych – vlastnostiach by asi najlepšie povedal viac niekto iný. V pracovnom živote však za svoju silnú stránku považujem svoje skúsenosti. Tým, že sa v tomto svete pohybujem od svojich 16 rokov, som mal možnosť zažiť nespočetne veľa rôznych situácií a stretnúť sa s rôznymi ľuďmi. Stretávanie sa s ľuďmi so sebou prináša nutnosť nájsť spoločný jazyk s ľuďmi na rôznych úrovniach, spracovať a vyhodnotiť situáciu a okamžite na ňu reagovať, čo sa mi, myslím, dobre darí. Ako svoju negatívnu vlastnosť považujem workoholizmus. Riadim sa heslom, že buď niečo robím na 100 % alebo to nerobím vôbec, čo môže komplikovať život mne aj ostatným. Ak sa do niečoho zahĺbim, často neviem odísť od počítača, kým práca, ktorú robím, nie je stopercentne hotová. Od ľudí často vyžadujem rovnaké pracovné nasadenie, aké mám aj ja, čo nemusí byť ideálne.
Work-life balance:
Mal som v živote obdobia, kedy mi táto fráza pila krv vždy, keď ju niekto použil. S pribúdajúcim vekom si však začínam uvedomovať, že nejaký čas pre seba, bez práce je nevyhnutný, a tak som aj upustil od dokončovania pracovných vecí doma. V posledných mesiacoch sa okrem toho snažím chodievať spávať pred polnocou, čo je pre mňa veľký posun.
Starnutie a dozrievanie:
Úprimne sa priznám, že často si neuvedomujem svoj vek. Je to možno spôsobené aj tým, že v pracovnom živote sa u mňa toho stále veľa deje, som večne v pohybe a zároveň som obklopený ľuďmi všetkých možných vekových kategórií… Mojím obľúbeným príkladom je pani Marína Kráľovičová, s ktorou som sa pracovne často stretával. Nezabudnem, ako mi pri zoznamovaní povedala: „A neopováž sa mi vykať, nie som taká stará, aby si mi vykal!“ Mala vtedy 87 rokov. Aj v 90-tke bola plná energie – ak by som v jej veku dokázal fungovať tak, ako ona, bol by som veľmi spokojný.
Myslím si, že človek si to starnutie sám na sebe až tak neuvedomuje, pokiaľ ho k tomu neprivedú nejaké fyzické prejavy, ktoré s pribúdajúcim vekom prirodzene prichádzajú. Aby som to odľahčil, starnutie si uvedomujem možno v momente, keď stretnem niektorých svojich spolužiakov a mám problém ich spoznať .
Kariérne sny a ciele:
Človek sníva celý život a aj ja mám určite mnoho snov. Nemám však nič také, čo by teraz bolo mojou métou, ku ktorej by smerovali všetky moje kroky. Snažím sa žiť prítomnosťou a naučil som sa neplánovať veci zbytočne dopredu. Neviem, kde sa vidím o 5 rokov, avšak verím, že sa mi stále bude dariť robiť hodnotné veci. Keď si človek uvedomí, že to, čo robí, nemá nejaký prínos alebo mu to prináša nepríjemné pocity, to je podľa mňa znamením, že treba ísť ďalej. Ja som aktuálne spokojný tam, kde som.
Voľný čas:
Niekoľko rokov dozadu som sa venoval behu, ku ktorému by som sa chcel vrátiť, s hrôzou som si totiž jedného dňa uvedomil, že mi to chýba. To isté si hovorím aj o tenise. Hoci ani v jednom nie som profesionálom, vždy ma to bavilo, a to je podľa mňa najdôležitejšie. Ak mám čas, rád sa vyberiem do prírody, baví ma spoznávanie nových ľudí a miest. Mám rád aj kultúru, divadlo či koncerty – a mám veľké šťastie, že toto je niečo, čo sa mi prepája aj s pracovným životom. Čas sa snažím tráviť aj so svojimi kamarátmi – ak je na to správny čas a príležitosť, tak aj pri vychutnávaní si pohárika dobrého brandy s partiou priateľov, pri dobrom rozhovore, cigare a bez pozerania na hodinky či do mobilu.
No a čím viac si v poslednom čase užívam aj chvíle, kedy nemusím nič – napríklad sobotné rána s vôňou kávy, knihy a postele. Čítanie je niečo, čo milujem od malička a neviem si bez toho predstaviť svoj život.