Rozhľadený hudobník

Jerguš Oravec pochádza zo Zlatoviec pri Trenčíne, dnes žije a tvorí v Bratislave. Ako speváka ho môžete poznať z jeho sólových projektov, ako producent a gitarista pôsobí v skupine The Youniverse a Le Payaco.

Na začiatku bolo:

Ako malý chlapec som chcel byť hasičom, asi na základe rozprávky Požiarnik Sam. Trochu neskôr som začal snívať o tom, že sa stanem archeológom. Mal som totiž obdobie, kedy ma fascinovali hieroglyfy a Egypt a čítal som o tom veľa kníh. Vďaka môjmu otcovi som bol obklopený aj hudbou. Otec je síce výtvarník, no vždy maľoval pri hudbe a ja som sa ako malé dieťa, jedináčik, pri ňom hrával. Počas maľovania si púšťal platne a keďže mal úžasný vkus, vyrastal som na hudbe interpretov ako Pink Floyd, Queen, Phill Collins a podobne.

Môj príbeh:

Keď som mal šesť rokov, naši ma dali na klavír. Vtedy mi to však ešte nedávalo zmysel a v trinástich som sa na to vykašľal. Paralelne som popritom hrával bedminton, kde sa mi podarilo získať aj nejaké majstrovské tituly. Hoci sa mi darilo, nemal som tam kamarátov, tí totiž chodili na futbal – a tak som prestal aj s bedmintonom a začal som hrávať futbal. Ako typický tínedžer som skrátka len túžil zapadnúť…
Hudbe som sa začal venovať v šestnástich. S kamarátom sme vtedy počúvali rovnaké kapely: The White Stripes, Green Day či Blink 182, a niečo podobné sme chceli tvoriť aj my sami. Nevedeli sme síce hrať, povedal som si však, že mám gitaru a naučím sa. A naozaj som sa naučil – dokonca veľmi rýchlo, venoval som tomu všetok svoj čas a stálo to za to. Možno povedať, že vďaka gitare sa mi zmenilo celé vnímanie sveta. Doslova, ako keby dal niekto preč oponu a ja som začal celý svet vidieť ináč. A nielen svet okolitý, ale prostredníctvom hudby som začal vnímať aj seba a svoju identitu.

Čas kariérneho dozrievania:

Moji rodičia boli umelci: mama sólistka v Lúčnici, otec výtvarník. Robili v živote to, čo ich baví a rovnako viedli aj mňa. Ani som nerozmýšľal nad tým, čo iné okrem hudby by som mohol robiť.
Musím však povedať, že keď som mal 20 rokov, dostal som sa do bodu, kedy som uvažoval, čo robiť ďalej. Všetky hudobné kapely sa mi rozpadli, kamoši, ktorí hrali so mnou sa tomu nechceli ďalej venovať, išli na vysoké školy, brali to len ako zábavku… Ja som ostal sólo a hľadal spôsoby, ako sa posunúť.
Hrával som v bluesovo-jazzových kruhoch a mal som predstavu, že chcem takúto „undergroundovú“ hudbu preniesť aj do komercie. Vtedy som sa prihlásil do Superstar. Nie však s ambíciou vyhrať, ale skôr s mladíckou naivitou. Veril som, že mi to pomôže dostať sa dosť ďaleko na to, aby som mohol tieto svoje názory ďalej prezentovať. Spätne si uvedomujem, že v tom čase som si hudbu internalizoval, ako by bola len pre mňa, málo som zdieľal, mal som pocit, že tomu málokto rozumie tak, ako ja. Bojoval som proti dramaturgom a komerčnej dramaturgii a napokon som skončil tesne pred finále.

Súčasná hudobná kariéra:

Pôsobenie v Superstar mi niektoré dvere otvorilo, iné však zavrelo. Aj mne samému začalo prekážať, že si ma všetci spájajú len so súťažou, hoci som predtým aj potom pracoval na vlastných projektoch. Musel som si znova hľadať vlastnú cestu. Podarilo sa to až o niekoľko rokov. S vlastnou tvorbou som vystúpil na Szigete, Colours of Ostrava, Pohode, Grape či na rôznych poľských jazzových festivaloch.
Posledné sólo veci som naspieval v roku 2017. Aktuálne pôsobím v The Youniverse ako producent a gitarista, v roku 2020 som začal pôsobiť aj ako stály člen Le Payaco. Skúšam nové veci, striedam nástroje, dostávam sa viac k sebe. Chytil som sa toho, čo prišlo, snažil som sa vložiť do toho čo najviac seba a priniesť čo najlepší výsledok. To mi pomáha hľadať svoj rukopis a vidieť ho v danom momente, nie retrospektívne. Myslím, že to je veľmi dôležité – pokiaľ to totiž človek nenavníma v danej chvíli, nedokáže s tým pracovať.

Hudobný svet vtedy a dnes:

Dnešná doba hudbe praje, no je ťažké preraziť a niečo veľké dokázať. Hudobný svet sa zmenil, samotná kvalita už nepredáva. Môžete robiť najlepšiu hudbu, ale ak na to nemáte platformu, zázemie, podporu od slávnych, dramaturgov, nemusíte uspieť. Samozrejme, v istých žánroch môžete byť na svetovej úrovni a môžete byť slávni v pomerne úzkom kruhu,  nie na úrovni svetoznámych rockstars, ako to bolo kedysi.
Uvidíme, čo prinesie budúcnosť a umelá inteligencia. Už dnes vnímame, že zvuk je čím ďalej, tým viac homogénnym, čoraz menej ľudí sa učí hrať na nástroje, hudba vzniká cez počítač, kde ľudia len dávajú dokopy niečo, o čom vedia, že bude úspešné. Áno, hudba funguje ako matematika, sú to v podstate vzorce. Dá sa to robiť aj takto, ale je cítiť, ak do toho človek nedá dušu.

Inšpiráciu hľadám:

Inšpiráciu čerpám najmä z ticha a pokoja. Inšpirovať ma však dokáže prakticky čokoľvek. Neviem, či dokážem presne zhodnotiť, čo konkrétne ma k niečomu inšpirovalo, ide asi o syntézu viacerých vecí. Pri tvorení hudby potrebujem mať ruky na nástroji: zvuk mi niečo napovie, možno si zahrám pár figúr, ktoré poznám, a potom príde niečo, čo ma dostane niekam inam. V kombinácii s vedomosťami a skúsenosťami, ktoré mám, potom vznikne niečo originálne.

Silné vlastnosti, ktoré uplatňujem v práci aj v živote:

Tvrdohlavosť je moja najsilnejšia, ale aj najhoršia vlastnosť. Myslím, že ma v živote dostala najďalej, ale sú momenty, keď ma brzdí. Príznačná je pre mňa aj dobrosrdečnosť. Nerád hovorím „nie“, čo ma vie dostať do mnohých problémov. Môžem tiež povedať, že som hravý, kreatívny, baví ma hrať sa s vecami, mám otvorenú myseľ.

Rozhľad a zvedavosť:

Vždy som bol prirodzene zvedavý. Nazývam to vedomá zvedavosť. Tá sa premietla aj do učenia sa hrať na gitaru. Gitara ma naučila, že nechcem len opakovať to, čo niekto iný zahral, ale chcem vedieť, ako k tomu ten hudobník prišiel, prečo sa tieto tóny dajú hrať v tejto stupnici a tak ďalej. Táto zvedavosť mala presah aj do ďalších aspektov môjho života. Aj pri štúdiu muzikológie na vysokej škole som si doma osobitne študoval veci z teórie, ktoré ma hlbšie zaujímali a nikto nás to neučil.

Citát: Myslím, že je dôležité vedieť, čo sa deje okolo. Život je ako premávka, musíte dávať pozor na druhých, aj na seba. Keď to všetko spolu zafunguje, dá sa ísť na nejaký „automat“ a potom je to fajn jazda.

Voľný čas:

Môj voľný čas vypĺňa fitko, sauna, plávanie, čítanie, seriály, filmy, chodenie na koncerty a socializácia. Niekedy by som najradšej nerobil vôbec nič. Myslím, že na voľnej nohe má človek nonstop zapnutú hlavu, nonstop funguje, pracuje. Chcel by som sa preto naučiť viac oddychovať.