Športový novinár a nadšenec
Stanislav Benčat sa narodil v Bratislave, kde žije dodnes. Počas svojej kariéry pôsobil v športových redakciách viacerých on-line aj printových médií aj v televízii, reportoval športové dianie na mnohých svetových šampionátoch. V súčasnosti je na voľnej nohe, píše, moderuje a komentuje športové zápasy, a tiež pôsobí vo svete PR – to všetko v spojení so športom.
Na začiatku bolo:
Presne si pamätám na prvý moment, keď som si uvedomil, že chcem robiť to, čo robím. Bolo to v roku 1992, doma sme sledovali olympijské hry v Barcelone a ja som povedal, že raz chcem na takejto akcii byť. Nie však ako športovec, ale ako novinár. Skrátka, veľmi sa mi páčilo, ako ľudia o športe rozprávajú a prinášajú informácie zo svetových podujatí.
Čas kariérneho dozrievania:
Športu som sa nikdy aktívne nevenoval, hoci amatérsky som vyskúšal viacero športov. Na žiaden som nemal nejaký extra talent, vždy som ho však rád sledoval. A tiež ma vždy bavilo písanie. Pozitívny vplyv mala na môj kariérny vývoj aj moja mama, vysokoškolská profesorka slovenčiny, ktorá ma od malička, rovnako ako i môjho brata, „cepovala“ s gramatikou. Už od školských čias som miloval písanie slohov, pre svoje blízke okolie som neraz z pohodlia domova reportoval zápasy. Aj preto moja voľba pri výbere vysokej školy padla na žurnalistiku. Tam sme zhodou okolností na prijímacích skúškach dostali aj zadanie opísať fotku zlatých hokejistov z majstrovstiev sveta 2002, nad čím som sa už len pousmial… A prijímačky som úspešne spravil.
Môj príbeh:
Keď som bol v prvom ročníku vysokej školy, spolužiak mi povedal, že v denníku Pravda spúšťajú nový web a hľadajú nových ľudí. Ja som šiel rovno do športovej redakcie, vybalil som na nich svoje športové znalosti a hneď od ďalšieho týždňa som nastúpil. Súčasne som teda študoval a pracoval, vďaka čomu som sa začal každý rok zúčastňovať MS v hokeji a ďalších svetových športových akcií. V redakcii Pravdy som bol napokon takmer 10 rokov, neskôr som si vyskúšal prácu vo viacerých slovenských novinách. Súčasne som sa dostal do televízie, kde som začal najskôr ako redaktor a neskôr aj komentátor hokejových zápasov. Aktuálne spolupracujem s viacerými médiami, a okrem novinárčiny som sa postupne dostal aj do sveta PR. Naposledy som bol v tíme, ktorý zastrešoval Kaufland Winter Games 2023.
Najväčší športový zážitok:
Videl som bežať naživo na olympiáde v Londýne Usaina Bolta, čo bol výnimočný moment. Keďže mojou srdcovkou je hokej, všetky veľké zápasy na MS či OH si viem vychutnať, ale najviac, pochopiteľne, keď hrá Slovensko.
Vo všeobecnosti boli pre mňa čarovné všetky majstrovstvá sveta v hokeji, keďže človek má šancu aj spoznať dané mesto a krajinu. Vždy tam panuje dobrá atmosféra aj v partii športových novinárov.
Ak by som mal vybrať moje TOP 3 zážitky, určite by som tam zaradil náš prvý domáci zápas svetového šampionátu v hokeji v roku 2011, kde spontánne vznikol pokrik „My sme tu doma!“, vtedy som mal až neskutočné zimomriavky. Ďalším výnimočným zážitkom boli MS vo futbale v roku 2010, keď sme vyhrali nad Talianskom 3:2, čo sa stalo najpamätnejším zápasom slovenského futbalu. A do tretice olympiáda vo Vancouveri (2010), úplne celá. Bola to moja prvá olympiáda, v hokeji nás reprezentovali všetci členovia našej zlatej generácie, bol som pri zisku prvej zlatej medaily Naste Kuzminovej… Boli to náročné, ale nezabudnuteľné dni.
Najväčší kariérny úspech:
Nie som športovec, aby som to ľahko dokázal odstupňovať zlatou, striebornou či bronzovou medailou. Každé MS či olympiáda mali svoje čaro. Možno paradoxne, ale za jeden z najväčších úspechov, resp. vecí, ktoré si najviac cením, považujem nedávno skončené zápasy pod holým nebom Kaufland Winter Games, kde som športový zážitok okúsil z opačnej strany. Bol som súčasťou síce malého, ale o to viac perfektne zloženého organizačného tímu. Mojou náplňou bolo PR, sociálne siete a všetko s tým spojené. Asi dvojmesačné prípravy vyústili do jedného nabitého týždňa, ktorý vo všetkých z nás zanechal skvelé spomienky.
Kariérna rada mladším:
Možno to znie ako klišé, ale verte mi, oplatí sa počúvať starších – to v dnešnej dobe treba prízvukovať. Samozrejme, keď som kariérne začínal, ani ja som sa nevyhol mladíckej nevyzretosti a robil si miestami, čo sa mi zachcelo. Aby som sa však mohol kariérne posúvať, musel som začať vnímať, ako to robia skúsenejší novinári, bardi, ktorí už mali toho veľa odskákané. Rešpekt k skúsenostiam iných je veľmi dôležitý. No a treba si aj veriť, mať zdravé sebavedomie, najmä v tejto brandži. Ruka v ruke s tým musí ísť rešpekt.
Silné vlastnosti, ktoré uplatňujem v práci aj v živote:
Som cieľavedomý. Myslím, že na každého človeka v určitej životnej fáze príde obdobie, keď sa mu skrátka nechce – a vtedy je práve cieľavedomosť veľmi dôležitá, nájsť si cieľ a ísť si za ním krok po kroku. To mi pomáha posúvať sa vpred. Vekom tiež prišla väčšia zodpovednosť. No a stále ma tiež baví niečo vymýšľať. Z duše nemám rád šablóny. Ak môžem, skúšam veci robiť lepšie vďaka svojej kreativite.
Motivácia:
Vpred ma vždy hnala vidina toho, čo som si ako dieťa vysníval – že budem robiť prácu, ktorá ma baví; že vďaka nej precestujem svet; a že budem mať také kvality, aby aj ostatní uznali, že som vo svojej práci dobrý. Vždy som chcel byť úspešný a byť na očiach, čo s touto prácou súvisí. Keď som prvýkrát dostal ponuku ísť do televízie, prirodzene prišli chvíľkové obavy, či to zvládnem, to isté sa zopakovalo, keď som dostal ponuku komentovať zápas… To sú však zároveň presne tie momenty, ktoré ma posúvajú vpred. Neskúšaš, nevieš. Nemôže to však byť len tak. Keď už totiž niečo robím, musím to byť naplno. V práci reprezentujem sám seba. Samozrejme, vždy ma poteší, keď niekto ocení moje výkony, ešte viac si však dávam záležať na tom, aby som bol s nimi spokojný ja sám.
Splnené aj (zatiaľ) nesplnené sny:
Človek by mal vždy mať svoje sny a méty, ku ktorým by sa chcel posúvať, na veku pritom nezáleží. Počas dvadsaťročnej kariéry som toho dosiahol relatívne veľa. Ako som však už hovoril, nie som typ človeka, čo sa drží šablón. Stereotyp zabíja kreatívny potenciál. Špeciálne v mojej brandži by som nedokázal robiť neustále to isté. Preto rád vymýšľam a hľadám nové možnosti a méty. Jednou z nich je spolupráca na pripravovanom dokumente o Winter Games. Čoraz viac ma láka tvorba dokumentov, prípadne písania životopisov zaujímavých ľudí. Už dlhšie lámem Žiga Pálffyho, aby si svoju nevšednú životnú a kariérnu cestu nenechával len pre seba a okruh blízkych. Verím, že ho časom zlomím a vznikne niečo výnimočné.
Aj tu vidno, že denná novinárčina už nie je to, čo ma napĺňa. Stala sa pre mňa rutinou, preto sa snažím posúvať inde. Môže to byť aj pozícia manažéra v niektorom z médií či PR. Som otvorený novým výzvam.
Voľný čas:
Milujem prírodu. Až do minulého roka som pravidelne behával, problém s chrbtom mi momentálne vystavil stopku. Stále rád chodím na turistiku, venujem sa otužovaniu a bavím sa varením. Milujem Malé Karpaty, na jar s kamarátmi plánujeme absolvovať túru, kde počas jedného dňa prejdeme všetkých jedenásť karpatských 700-viek. A potom si môžeme pokojne štrngnúť Karpatským brandy Špeciál, ktoré si raz za čas rád doprajem tiež.
Primárne trávim voľný čas so svojím 5-ročným synom Markusom. Miluje hokej. Vôbec by mi neprekážalo raz komentovať zápas, v ktorom bude hrať… :)