Večne mladý kreatívec
Na začiatku bolo:
Od detstva som mal blízko k hudbe. Otec hrával na gitaru, takže doma som mal vždy poruke nejakú gitaru, ale i platne so zahraničnou hudbou. Platňami nás pravidelne zásoboval môj bratranec, ktorý emigroval do Ameriky, aj otcov najlepší kamarát, ktorý odišiel do Kanady. Mal som tak slušný prehľad o zahraničnej hudobnej scéne, v tom čase sme počúvali Michaela Jacksona, Davida Bowieho či Mikea Oldfielda. Formovala ma teda skôr zahraničná hudba, so slovenskou som sa až tak nestretával.
Môj príbeh:
Vyrastal som v Petržalke na sídlisku, kde som trávil veľa času vonku na ulici. V čase môjho dospievania tam prišla metalová éra, nechal som si narásť vlasy a začal sa viac zaoberať hudbou. S kamarátmi sme vytvorili amatérsku garážovú kapelu. Ako trinásťročného si ma na základe toho vyhliadla metalová skupina Testimony, ktorá hľadala speváka. Postupne som sa hudobne vyvíjal a skúšal rôzne štýly.
Čas kariérneho dozrievania:
V roku 2004 som založil kapelu Lavagance. Chceli sme sa odlíšiť, vyskúšať taký americký prístup, kvôli čomu sme si najskôr nevedeli nájsť vhodného producenta. Keď o nás po nejakom čase začalo byť viac počuť, prišli ponuky od kapiel ako je Para, ale aj zo slovenskej indie scény okolo Rádia FM, ktorým sa naša hudba páčila a chceli, aby som im pomohol vytvoriť niečo podobné. Takto som neplánovane ja sám začal robiť producenta. Vybudovali sme štúdio LVGNC, ktoré je tu už asi 10 rokov, nahrávajú sa tu rôzne veci z indie scény, ale využívajú ho aj raperi a hudobné vydavateľstvá, ktoré produkujú rádiové single.
V 2016 som sa rozhodol pre sólo kariéru ako Rakovicky, čo je projekt, do ktorého teraz vkladám najviac energie. Štyri roky som sa znova venoval svojmu spevu, chcel som mať hrubší, podsadenejší hlas, čo sa mi aj podarilo a aj vďaka tomu mám teraz pocit, že sa mi tie pesničky viac daria, viac ma to baví. Minulý október sme vydali novú pesničku Ghost Town, na jar budeme vydávať ďalší singel.
Najväčšie úspechy:
S Lavagance sa nám podarilo dvakrát hrať s kapelou Duran Duran, dvakrát s Depeche Mode. Vyhrali sme štyroch Aurelov a vytvorili sme nahrávacie štúdio, v ktorom sa spolu s kvalitnou produkciou môžeme vyrovnať svetovým nahrávkam. Aktuálne sa ako Rakovicky sústredím na sólovú dráhu, kde už tiež dosahujeme úspechy, máme dobrého manažéra a ozvalo sa nám aj anglické vydavateľstvo pracujúce s veľkými zahraničnými menami a my môžeme byť prví Slováci, ktorých vydajú.
V osobnom živote považujem za úspech ľudí, ktorých mám okolo seba a ktorých som si do života pritiahol. Svoju rodinu, ženu, s ktorou sme spolu už 22 rokov, ale aj celý tím ľudí okolo nášho štúdia, s ktorými sa učíme od seba navzájom a ktorých už môžem volať mojou štúdiovou rodinou.
Ovplyvnilo ma:
Skúsenosti zo zahraničia. Veľa som cestoval a uvedomil si, že v zahraničí je úplne iná mentalita. V minulosti som vnímal to, že keď sme sa vrátili zo zahraničia, všetko sa mi zdalo také šedivé, pochmúrne, ľudia u nás sa medzi sebou toľko nerozprávajú, nezdravia sa. V zahraničí sa podľa mňa človek naučí vnímať veci aj iným spôsobom, a to sa na ňom podpíše – a môže sa prejaviť aj v samotnej tvorbe. Ja sám môžem povedať, že to, čo som videl a fascinovalo ma v zahraničí, som sa potom o to viac snažil vytvoriť aj doma na Slovensku.
Inšpiráciu hľadám:
Okrem hudby ma inšpirujú filmy a seriály, ktoré ma dokážu doslova vtiahnuť do deja. Dokonca si pri sledovaní píšem poznámky, pokiaľ ma niečo zasiahlo, inšpirovalo. Je to pre mňa únik do iného sveta ako aj cestovanie. Práve na dovolenkách vzniká veľa mojej hudby. Po tom, čo zmením prostredie, sa spúšťa kreativita.
Dozrievanie a kreativita:
Kreativita nesúvisí s vekom, ale s mentálnym stavom. Neustále premýšľanie berie veľa energie, kreativita však prichádza pri relaxe, bezstarostnej mysli. Ľahšie sa tvorí, keď človek vníma veci s ľahkosťou. Samozrejme, myseľ je ťažké zastaviť a nechať len tak byť, čo súvisí aj s vekom a ťažkosťami, ktoré v živote prirodzene prichádzajú. Existujú však účinné cvičenia – dychové alebo fyzické – a techniky, ktoré pomáhajú pracovať s mysľou, zastaviť premýšľanie a ponechať priestor na to, aby mohol prebiehať kreatívny proces. Sám som sa to učil a pravidelne používam tieto techniky. Aj vďaka tomu dokážem dlhodobo pracovať na tom, čo ma stále baví.
Pocit mladosti:
Cítim sa mlado a cítim sa najlepšie, ako som sa kedy cítil. Som v období, keď som sa už našiel, sústredím sa na to, čo ma baví. Je to oslobodzujúce. V kombinácii s ľuďmi, ktorých má človek okolo seba a s tým, ako sa o seba stará, si možno pocit mladosti udržať, aj keď už nemáme dvadsať.
Divoký život umelcov:
Tieto časy už mám za sebou. V minulosti sme sa dokázali poriadne zabaviť a odviazať, dnes si alkohol skôr vychutnávam a doprajem si kvalitu v pohodlí domova alebo s priateľmi.
Voľný čas:
Voľného času veľa nemám, ak však áno, chodím trénovať thajský box a box. Robím to skoro celý život, najmä preto, že pri produkcii človek veľa sedí, potrebuje pohyb. Pri thajskom boxe je dôležitá správna technika, dobrý tréner, nesmie to byť len udieranie do mecha. Učíme sa tam veľa technických veci, je tam aj joga. Okrem športu mám rád filmy a seriály, pri pozeraní ktorých si doprajem aj pohár vína či kvalitného brandy.