Všestranný bankár
Pochádza z Bratislavy, kde žije dodnes, pravidelne to však strieda s Banskou Štiavnicou.
Na začiatku bolo:
Možno povedať, že to, kým som a čo robím dnes, má na svedomí súhra rôznych okolností. Môj otec bol elektrotechnik, ktorému som často pomáhal, a hoci som postupne začínal inklinovať k technickému zameraniu, stále ma bavilo skúšať rôzne ďalšie veci a zlepšovať sa v nich. Tak to bolo napríklad so športom, ale napríklad aj varením. Od detstva som rád skúšal a vymýšľal rôzne recepty, a testoval ich na svojich najbližších, najmä mladšej sestre. Som šťastný, že všetko z toho, čomu som sa venoval už od malička, so mnou ostalo a v určitej miere ma to živí, no predovšetkým baví dodnes.
Môj príbeh:
V období dospievania ma začali fascinovať počítače, takže moje kroky smerovali na strednú školu s elektrotechnickým zameraním, kde som študoval počítačové systémy, a neskôr na Fakultu elektrotechniky a informatiky STU. V druhom ročníku som zistil, že ma to až tak nebaví. Začal som študovať geodéziu a túžil som sa o tom dozvedieť čo najviac, uvedomoval som si však, že v tom nevidím dlhodobú perspektívu. Po skončení školy som sa vďaka technickému zameraniu a angličtine dostal do VÚB, kde som získal pozíciu asistenta projektového manažéra v čase, kedy sa u nás zavádzalo euro.
Čas kariérneho dozrievania:
Práca v banke ma od začiatku bavila a postupne som sa dopracoval k zameraniu Busines Continuity Management – najskôr na pozíciu špecialista, neskôr špecialista senior a teraz pôsobím ako vedúci malého tímu, ktorý priamo spolupracuje aj s vrcholovým manažmentom. Mojou náplňou práce je koordinácia krízového riadenia banky, čo získalo obrovský význam v roku 2020, kedy sme sa museli vysporiadať s pandémiou a v krátkom čase sprocesovať systém home officeov, nastavenia bezpečnosti a usilovať sa pri tom o to, aby to malo čo najmenší negatívny dopad. Ďalšou situáciou bol aj nedávny začiatok vojny na Ukrajine, kde máme sesterskú banku, mali sme tam svojich ľudí a snažili sme sa im pomáhať dostať sa z krajiny.
Silné vlastnosti:
Keď ma niečo nadchne, som pre to zanietený, húževnatý a vo veciach som detailista. Keď sa teda niečomu začnem venovať, chcem sa v tom zdokonaľovať, aby som to mohol robiť na čo najvyššej úrovni. To platí o mojej hlavnej pracovnej náplni, ale aj o ďalších koníčkoch, ktorých mám pomerne veľa – či už ide o fotografovanie, predovšetkým eventov, gastronómiu, dobrovoľníctvo, starostlivosť o hostí v domčeku, ktorý prenajímam, alebo squash. Všetky tieto činnosti ma však veľmi bavia a napriek tomu, že toho robím pomerne dosť, myslím, že si dokážem udržiavať dosť dobrý work-life balance.
Najväčší úspech vašej kariéry:
Za kariérny úspech považujem svoje pracovné zameranie v banke a to, čo sa nám podarilo po začiatku pandémie. Prvé týždne mali ľudia strach a neistotu, išlo o bezprecedentnú situáciu, keď nikto nevedel, čo bude. Smart working a home office sme mali zaužívané už aj predtým, nikto si však nevedel predstaviť, že bude takto fungovať celá firma. Ľudia nemali zariadenie, bezpečné pripojenie, čo je v prípade banky veľmi dôležité. Podarilo sa nám to však rýchlo zmobilizovať, skoordinovať a počas celých dvoch rokov úspešne riadiť. Na niečo takéto neexistoval manuál, o to viac ma teší, že sme to tak dobre zvládli.
Splnený sen:
Za veľký úspech považujem aj domček v Banskej Štiavnici, keďže ide v podstate o môj splnený sen. A aj v tomto prípade išlo o zhodu náhod. Počas covidu sme museli všetci prejsť na home office, u nás nazývaný smart working, počas ktorého som sa chystal do Štiavnice s partiou známych, pričom jedna z nich spomenula domček na predaj. Začal som si predstavovať, že by šlo o ideálny domček na prácu i prenájom, veci sa dali rýchlo do pohybu a ja som sa stal majiteľom Domu na Studenci, kde trávim veľa času, zveľaďujem ho a prenajímam.
Veci, ktoré majú zmysel:
Venujem sa aj dobrovoľníctvu, pôsobím ako školiteľ v neziskovej organizácii Plusko, ktorá sa venuje neformálnemu vzdelávaniu mládeže, ide o tzv. zážitkovú pedagogiku. Organizujeme tábory, splavy, medzinárodné výmeny, spolupracujeme s detskými domovmi. Pre mňa samého boli tábory pravidelnou letnou aktivitou a mrzí ma, že v súčasnosti záujem detí a rodičov o takéto letné zážitky upadá.