Všestranný kameraman s podnikateľským duchom 

Objavujeme pre vás inšpiratívnych slovenských mužov, o ktorých ste možno ešte nepočuli, no rozhodne stoja za to, aby ste ich spoznali. Čo majú spoločné? Nestarnú, ale dozrievajú! Medzi nich patrí aj Andrej Migra, kameraman na voľnej nohe, ktorého za objektívom nájdete nielen na svadbách a firemných eventoch, ale aj v ruchu športových arén. Svoju energiu však nestráca ani mimo kamery – vo voľnom čase sa venuje bicyklovaniu, otužovaniu, rád zájde aj do posilňovne či na tréning thajského boxu.

Na začiatku bolo: 

Ako dieťa som bol dosť uzavretý do seba, športy ma príliš nelákali a ani umeleckou dušou by som sa nenazval. Na základnej škole som síce chvíľu skúšal karate, no moja „kariéra“ karatistu skončila skôr, než stihla začať. Musím priznať, že som sa od detstva neustále hľadal, čo v istom zmysle trvá dodnes.

Môj príbeh: 

Po strednej škole som sa chvíľu pohrával s myšlienkou štúdia scenáristicky, no keďže ma už dlhšie bavilo skôr písanie, rozhodol som sa dať prednosť masmediálnej komunikácii. Ani po získaní titulu som však nemal jasne vyhranenú predstavu, čo ďalej. Do sveta videí ma po vysokej škole napokon priviedol nevlastný otec, ktorý je kameraman. Chvíľu som pracoval aj v športovej televízii, kde som sa venoval živým prenosom, no čoskoro som si uvedomil, že klasické zamestnanie nie je pre mňa. Rozhodol som sa preto ísť vlastnou cestou – začal som si budovať klientelu a dnes pôsobím ako kameraman na voľnej nohe. 

Práca kameramana:  

Na mojej práci ma baví jej pestrosť a pocit slobody. Jeden deň som s kamerou uprostred dynamického športového podujatia, počas ktorého musím byť neustále v strehu, a na druhý deň zachytávam svadobné momenty plné radosti a uvoľnenej atmosféry. Každý typ projektu má svoje čaro – športy ma učia rýchlo reagovať, svadby mi dávajú priestor na kreativitu a firemné eventy zasa často prinášajú nové výzvy. Väčšina vecí, ktoré robím, prišla do môjho života tak trochu náhodou. Nikdy som nemal presný plán, a preto som za každú príležitosť nesmierne vďačný.

Verím, že v akejkoľvek práci je kľúčové to, aký ste človek. Môžete byť technicky skvelý kameraman, ale ak do práce nedávate energiu a ste arogantný, ľudia s vami nebudú chcieť spolupracovať. Dôležité je tiež mať vlastný rukopis. Ja mám napríklad rád, keď z videa vyžaruje nejaká emócia, baví ma pracovať so slnečným svetlom, milujem čas západov slnka a celkovo teplé tóny. Páči sa mi, že vďaka sociálnym sieťam už videá nemusia byť dokonale stabilné a často práve autentické, mierne neostré zábery zaujmú najviac.

Začínajúcim kameramanom by som teda poradil, aby svoju prácu robili srdcom, nebáli sa vziať zákazky aj s nižším honorárom a malými krokmi budovali svoju kariéru. To, čo vás skutočne odlíši od ostatných, je charakter a nadšenie pre to, čo robíte. 

Čas kariérneho dospievania: 

Za kariérny míľnik považujem obdobie, keď som začal pracovať na zaujímavých projektoch a dostal príležitosť pracovne vycestovať do zahraničia. Medzi významnejšie profesijné momenty môžem zaradiť napríklad koncert speváčky Tiny na štadióne Ondreja Nepelu, kde som bol súčasťou produkčného tímu. Rád spomínam aj na rozlúčkový zápas Mariána Hossu či Mareka Hamšíka a veľmi si vážim aj dlhodobú spoluprácu s Oktagonom.

Práca kameramana ma momentálne veľmi baví, no cítim, že sa časom pravdepodobne budem uberať iným smerom. Neviem presne akým, no o dvadsať rokov sa v tejto oblasti nevidím. S istotou však môžem povedať, že nepôjde o klasické zamestnanie. Dlho som premýšľal o podnikaní a dokonca som sa už začal pohrávať s myšlienkou vlastnej kaviarne. Momentálne som však spokojný a budúcnosť nechávam opäť na náhodu. Verím, že sa všetko vyvinie presne tak, ako má.

Silné vlastnosti, ktoré uplatňujem v práci aj v živote:

Za svoju silnú stránku považujem psychickú odolnosť. Táto práca ma tiež naučila pokore – uvedomil som si, že si nemôžem dovoliť odporovať klientom, pretože na konci dňa sú to oni, od koho dostávam výplatu. V tejto oblasti je tiež dôležitá kreativita, čo vždy nie je jednoduché a človek môže veľmi rýchlo skĺznuť k vyhoreniu, s ktorým je náročné bojovať. Často si hovorím, že ak by som si mohol vybrať jednu superschopnosť, ktorá by mi uľahčila prácu kameramana, bola by to možnosť byť na viacerých miestach naraz.

Voľný čas:

Vo voľnom čase rád športujem. Najčastejšie chodím na bicykel, občas si idem zabehať, každú nedeľu sa s kamarátmi otužujeme a rád zájdem aj do posilňovne. K športom som ako dieťa nemal blízko, no časom som zistil, že sú pre mňa tou najlepšou formou oddychu.

Dlhoročne sa venujem aj thajskému boxu, ku ktorému som sa dostal vďaka kamarátovi, ktorého som raz prišiel podporiť na jeho zápas. Tento šport ma vtedy zaujal natoľko, že som sa neskôr zastavil na ďalšom zápase, až som si nakoniec povedal, že thajský box skúsim aj ja. Nikdy by som si nepomyslel, že raz budem robiť kontaktný šport, no nejako ma chytil a venujem sa mu dodnes. Dokonca som viackrát absolvoval mesačné pobyty priamo v Thajsku, kde som mal možnosť učiť sa od profesionálov. Mojím menším snom je zúčastniť sa aj nejakej súťaže.

Celkovo môžem povedať, že sa najviac teším na dni, keď sa môžem vyspať bez budíka, zájsť si na dobrú kávu, dať si chutný obed, zašportovať si a zvyšok dňa stráviť s priateľkou. Nie som typ človeka, ktorý dokáže celý deň ležať na gauči a oddychovať, no snažím sa to postupne naučiť napríklad tak, že si niečo dobré prečítam – napríklad knihu Kto chytá v žite od Jeroma Davida Salingera, ku ktorej sa vždy rád vraciam.

Sny, plány a ciele do budúcna: 

Chcem sa neustále zlepšovať vo svojej práci a mať stále viac spokojných klientov, ktorí mi dajú možnosť pracovať na zaujímavých projektoch. V dlhodobom horizonte by som rád objavil smer, ktorým sa chcem neskôr kariérne uberať. Vždy som mal v sebe podnikateľského ducha, takže ma prirodzene láka rozbehnúť niečo vlastné. Snažím sa však myslieť na to, že všetko má svoj čas a dôvod. Nemá zmysel sa ponáhľať alebo porovnávať s ostatnými – každý má svoje tempo a to, že niekto v mojom veku presne vie, čo chce celý život robiť, neznamená, že to teraz musím vedieť aj ja. Taktiež by som sa rád častejšie venoval spomínaným športovým aktivitám, ideálne 5 až 6-krát do týždňa, čo mi zatiaľ nevychádza, no verím, že časom nájdem spôsob, ako to zmeniť.